Blasphemous 2 – Recenzia (Hra)

Prvý Blasphemous vznikol v roku 2019 a vytvorilo ho Španielske štúdio The Game Kitchen a vydavateľa robili Team17. Prvotný zrod však nebol úplne jednoduchý a vývojári spustili ešte v roku 2017 Kickstarter kampaň, v ktorej žiadali sumu $50,000 a nakoniec sa im podarilo vyzbierať pekných $333,246 od takmer 10 000 podporovateľov. Zrod teda nebol jednoduchý, ale vývojárov úspešná kampaň pozitívne nabudila do vývoja tejto 2D pixelartovej RPG metroidvanie. V podstate sa to dosť podobá na Dark Souls sériu a kľudne by sa to mohlo označiť ako 2D Dark Souls, samozrejme to tak nie je, ale len pre predstavivosť. Prvý Blasphemous bol teda úspech, dostával veľmi kladné recenzie, hráči boli spokojní a aj sa hra dobre predávala. Preto nie je prekvapením, že vzniklo pokračovanie. 

To pokračuje tam, kde sa predošlý diel skončil a hlavným hrdinom je Kajúcnik, ktorý sa po prebudení vracia do Cvstodie, aby opäť čelil mnohým podobám Zázraku a aby zničil obrovské srdce, ktoré sa vznáša nad Mestom Požehnaného Mena. V srdci sa nachádza dieťa, ktoré sa nesmie nikdy narodiť…Hneď na začiatku si vyberiete svoju zbraň, s ktorou hru začnete. Na výber máte obrie kadidlo Veredicto, meč Ruego Al Alba alebo kombináciu meča a dýky Sarmiento a Centella. Ja som si vybral Veredicto a bol som s ním veľmi spokojný a takmer celú hru som používal na boj len túto zbraň. Ono ostatné dve totiž v priebehu hrania nájdete a máte možnosť si vybrať a prepínať medzi zbraňami. Každá z nich má aj špeciálne využitie v prostredí a využívať ich tak budete všetky či sa vám to páči alebo nie. Veredicto je totiž potrebné na buchnutie do zvona, ktorý otvára brány alebo vytvára plošinky na skákanie, meč zasa vie z výskokom rozrezať špeciálne barikády a dýka s mečom zasa je potrebná pre skoky cez špeciálne zrkadlové sochy. Skákania si tu celkovo užijete dosť a hra má aj viacero hádaniek založených na správnom načasovaní, na kombináciách a skokoch. Spolu s bojom tvorí skákanie asi rovnako veľkú časť hry, ale nie je až tak ťažké a frustrujúce ako tomu bolo v prvom diely, kde napríklad pád na pichliače znamenal smrť, tu to vaša postava v pohode rozdýcha a stratí len časť života.

Celková hrateľnosť je metroidvania a teda chodíte a skáčete po svete, hľadáte predmety, nové cesty, porážate nepriateľov a bossov a následne keď dostanete novú potrebnú schopnosť, tak sa vrátite aj do častí, kde ste už síce boli, ale nejaká pasáž tam pre vás predtým nebola dostupná, keďže ste nemali potrebnú schopnosť. Na tomto je založená metroidvania a nie každý to má rád a síce metroidvanie nepatria k mojim najobľúbenejším hrám práve kvôli tomu backtrackingu, Blasphemous séria sa mi páči veľmi hlavne kvôli svetu, nepriateľom, peknej pixelovej grafike a dobrej hrateľnosti. Hra má 2D pixelartovú grafiku, ktorá patrí medzi vrchol pixelartu, to ako sú naanimované postavy, nepriatelia, svet a rôzne efekty pôsobí jednoducho veľmi dobre. Blasphemous je naviac dosť brutálna hra a veľmi sa mi páčili, že sa tvorcovia pohrali s animáciami smrtí a aj rôznymi inými a jednoducho to vypadá naozaj dobre. Poteší aj hudba, ktorá hlavne ku koncu ponúka naozaj vydarené epické melódie, ktoré ma správne naladili na ťažké súboje s bossmi, ktoré poriadne precvičia vaše schopnosti. Súboje boli správne rôznorodé a nápadité, len ma trochu sklamalo, že výzorom boli bossovia väčšinou ľudia a málokedy sa stalo, že ste sa stretli s poriadnym monštrom, ktoré bolo úchylne a krvavo rozanimované. To ma trochu sklamalo na hre, inak však absolútne nemám čo vytknúť a hrateľnosť bola celkovo skvelá a nevedel som sa od hry odtrhnúť. Pevne dúfam, že vznikne aj tretí diel.

Oficiálna stránka hry. 

Hra vyšla na: PlayStation 4, Nintendo Switch, PlayStation 5, Xbox One, Xbox Series X a Series S, Microsoft Windows.

Žáner: 2D akčné RPG/metroidvania. 

Multiplayer: Nie.