Deathbound – Recenzia (Hra)

Deathbound sa odohráva v akejsi postapokalyptickej krajine zvanej Zieminal, kde proti sebe stoja dve frakcie, fanatickí križiaci Cirkvi smrti a akoby pokrokoví vedeckí necromanceri z Kultu života. Hra je zasadená do zničeného mesta Akratya, pripomínajúce z časti našu Zem z blízkej budúcnosti. Nejedná sa tak o stokrát videný koncept gotických panorám s vysokými kostolmi a zatuchnutými kobkami, ale o pomerne svieži vizuál poňatý modernejšie a napriek tomu lákajúci na preskúmanie. Ďalším podstatným aspektom, ktorý sa odchyľuje od zažitého receptu souls hier, je koncept prepojenia 4 padlých bojovníka naraz. V priebehu hry sa môžete prepínať ľubovoľne a hlavne svižne medzi 4 postavami a využiť tak v správny moment ich schopnosti. Pritom správny moment je to akcentované slovo. Každá postava alebo esencia, ako si hovoria, má svoje unikátne schopnosti a navyše, pokiaľ svoje morfovanie do kamoša načasujete presne, získate bonus v podobe silnejšieho útoku. V hre je taktiež šikovne zapracovaná možnosť dokonalého úskoku, kedy je súper na krátku chvíľu zraniteľný, rovnako ako klasický dokonalý blok alebo ripost. V priebehu boja sa vám plní ukazovateľ synchronizácie a po naplnení jednotlivých dielikov môžete udrieť silnejším atakom, alebo si počkať, až bude ukazovateľ plne synchronizovaný, a potom načasovať mocný ultimátny morfovací útok. Znie to takto trošku kostrbata, ale keď som si na to zvykol, bol pre mňa súbojový systém Deathbound nakoniec tým najlepším, čo hra ponúka.

Variácie, ako odpraviť nepriateľov, sa príjemne násobia. Čo už tak príjemne nepôsobí, je zdieľaná výdrž a liečenie jednotlivých postáv. Pokiaľ dôjde výdrž jednej z postáv, musíte sa morfovať do inej, pretože životy sa rovnajú úrovňou výdrže. Navyše ak si vyliečite jednu postavu, ostatným to trochu života uberie. Nepochopil som prečo, za mňa je to nefér zvyšovanie obtiažnosti zo strany autorov. Ďalším faktom, ktorý ma silne rozčuľoval, je, že smrť jednej postavy znamená okamžitý návrat k poslednému ohníčku, tu zvanej Phylactery. Súboje sú v tejto hre ťažké, ale nie tak, ako sú hráči zvyknutí z iných souls hier. Bossovia nemajú také množstvo útokov, a to ani po prechode do ďalšej fázy. Väčšinou pridajú jednu sériu útokov navyše. Väčší problém spočíva v samotnom vyladení útočnej fázy, kedy sa zdá, že nepriateľ nevykonal žiadny pohyb, ale vás napriek tomu niečo zranilo. Rovnako tak sa aj stalo, že som si načasoval super útok na ideálny moment a ono nič, hra jednoducho nezareagovala, alebo vykonanie útoku oneskorila. Súboje nie sú také drsné, ako býva zvykom pri týchto hrách, je to zrejme aj dobre. Nemusí vám každá súlsovka trhať nervy a spôsobovať poruchy spánku, keď si v hlave premietate jednotlivé sekvencie stále dookola. Ako v každom RPG aj tu zbierate skúsenosti a rozdeľujete v strome zručností, ktorý je v jadre spoločný pre všetky štyri esencie, avšak každá postava má jednu vetvu a vy sa musíte rozhodnúť, do ktorej esencie budete nazbierané body investovať. Vďaka tomu, že princíp souls hier tkvie v neustálom oživovaní nepriateľov po vašej smrti, je tak zber skúsenostných bodov skôr otázkou času ako šikovnosti, ale taký je už princíp žánru. Treba ešte podotknúť, že v hre nie sú zbrane ani zbroj, ktoré by vylepšovali vaše postavy. Jediné, čo si na seba môže vziať, sú artefakty a prstene, ktoré sa dajú ďalej vylepšovať nájdením špeciálnych predmetov. Z jednej strany je to určité ochudobnenie herných mechaník o neustálu honbu za lepšou výbavou, na strane druhej si nemusíte lámať hlavu, či vaša výzbroj je už tá naj, alebo ste nejaký vzácny kus minuli.

Veľmi dobre hodnotím zvukovú kulisu a pútavé dialógy, ktoré sú na vysokej hereckej úrovni. Navyše neherných scénok a spomienok na minulosť je tu veľa, takže tých dialógov bolo napísaných naozaj veľa na pomery soul hry. Nie sme tak svedkami pokusu o ďalšiu variáciu na Mijazakiho mlčanlivý príbeh. Deathbound neurobí dieru do sveta, ale svojim originálnym prístupom k žánru a príjemnou cenou má šancu osloviť širšie publikum. Podmanivý príbeh a zaujímavý súbojový koncept sú tým najlepším, čo hra ponúka. Určitá priamočiarosť a opakujúca sa architektúra lokácií v kombinácii s nie príliš detailnou grafikou zrážajú celkové hodnotenie o nejaký ten bod dole. Avšak kto hľadá sviežu soulsovku, smelo odporúčam.

Oficiálna stránka hry.

Hra vyšla na: PlayStation 5, Microsoft Windows, Xbox Series X a Series S.

Žáner: 3D akčné RPG. 

Multiplayer: Nie.