Enotria: The Last Song – Recenzia (Hra)

V žánri akčných RPG hier momentálne kraľuje hlavne podžáner soulslike hier, čo sú hry podobné svojimi hernými mechanikami na sériu Dark Souls od FromSoftware. Ktoré to všetko začalo hrou Demon Souls v roku 2009 a následne pokračovalo v Dark Souls. Podobný princíp využili aj v hrách Sekiro: Shadows Die Twice alebo v najnovšom Elden Ring. Ich hry sú úspešné a predávajú milióny kópií a preto sa nemožno čudovať, že inšpirujú aj iné štúdiá, ktoré potom prídu s podobnými hrami. Len za minulý rok vznikli hneď dve veľmi kvalitné a to Lies of P a Lords of the Fallen. Podobné hry však budú vznikať aj ďalej, čoho príkladom sú tento rok práve Enotria alebo aj veľmi úspešný čínsky Black Myth: Wukong. Jednoducho hráči majú radi objavovanie sveta, ťažkých nepriateľov, súboje s bossmi a celkovo majú radi výzvu. Aj pred souls hrami tu samozrejme boli akčné RPG hry, ale fungovali na iných princípoch a tento je jednoducho obľúbený, kde máte nejaké to ohnisko, kde si viete vylevelovať postavu, uložiť záchytný nový bod v hre a vydávať sa do ďalších bojov.

Enotria: The Last Song je dielom Talianskeho štúdia Jyamma Games, ktoré bolo založené v roku 2019 a jedná sa o ich prvotinu. Teraz má štúdio okolo 50 zamestnancov a sú veľkými fanúšikmi Dark Souls série, aj preto sa vydali tým smerom. Išli si samozrejme ale svojou cestou. Hra sa odohráva vo fiktívnom svete inšpirovanom talianskym folklórom, dejinami a samozrejme aj architektúrou. Hlavným rozdielom oproti konkurencii je však celková atmosféra hry. Väčšinou sú totiž soulslike hry temné fantasy a majú až hororové lokácie a nepriateľov. Enotria: The Last Song je v tomto hneď na prvý pohľad iná a síce obsahuje aj temné zákutia či prostredia a aj hororových nepriateľov či bossov v prvom rade je zaliata slnkom. Prostredia sú v nej naozaj väčšinou slnečné a farebné a naozaj sa na to veľmi dobre pozerá. Celkový dizajn sa podaril a je radosť sa po tých prostrediach prechádzať. Hneď ten úvod so slnečnicovým poľom, potom pobrežie zaliate slnkom, ďalej krásne mestečko na taliansky štýl. Naozaj sa je na čo pozerať a tu nekončíme, ďalšie prostredia sú napríklad piesočnatá pláž, chrám alebo veľký palác. Je škoda, že tých prostredí je tak málo, hra ich naozaj neponúka veľa, čo je rozhodne škoda, lebo vypadá krásne.

Aký je vlastne gameplay? No podobný ako pri souls hrách. Tiež preskúmavate oblasti, hľadáte lepšie vybavenie v truhliciach, levelujete sa na radových nepriateľoch a bojujete s ťažkými bossmi. Tiež sú tu akési ohniská ako záchytné body, kde sa viete levelovať a pridávať si špeciálne vylepšenia zo stromu vylepšení. Sú tam rôzne, ako napríklad rýchlejšie pribúdanie staminy, väčší damage a podobné veci. Okrem toho výraznú zložku hry tvoria masky, ktoré si viete počas hrania zbierať a potom si ich vymieňať. Každá ponúka iné schopnosti a iný štýl hrania. Potom sú tu samozrejme zbrane, ktorých je tiež dosť a či už máte menšie meče, obojručáky alebo obrovské dlhé meče, tak každý je dobrý na niečo iné, viete ich vylepšovať, samozrejme sú niektoré rýchlejšie a iné zasa pomalšie, záleží už na vás aký štýl hrania chcete. Celkovo pôsobí hra v pohybe veľmi dobre, mechanizmy sú chytľavé tak aj hrateľnosť. Sú tu aj špeciálne schopnosti, ktoré tiež zbierate a môžete ich vyvolať behom bitky ako napríklad strela z kuše, hodenie kopije, akýsi výboj mečom a rôzne iné. To sa vám dopĺňa aj po použití a na doplnenie potrebujete rozdať nejaké tie údery nepriateľom. Ďalej je tu aj akési dupnutie na špeciálne označených miestach, ktoré vám pozmení okolie a vytvorí napríklad plošiny, schody alebo cestu na inak nedostupné miesta.

Celkovo je Anotria lepšia ako som čakal a radí sa medzi tie lepšie souls hry ako sú z minulého roka Lies of P alebo Lords of the Fallen. Ak máte podobné hry radi, určite Enotriu skúste, dobrých pár hodín vám určite vydrží.

Oficiálna stránka hry.

Hra vyšla na: PlayStation 5, Microsoft Windows (Xbox Series X a Series S bude nasledovať)

Žáner: 3D akčné RPG/soulslike. 

Multiplayer: Nie.