Disintegration – Originálna akčná RTS

O hre Disintegration sa toho dlho veľa nevedelo a najväčšiu reklamu hre robilo to, že na nej pracuje jeden z hlavných tvorcov kultovej hry Halo a to Marcus Lehto. Síce to u mňa nič nevyvolávalo, je na svete viacero nadšencov, ktorí berú značku Halo ako modlu a hry z tejto série sú pre nich najlepšie na svete. Lehto pracoval aj na hre Halo Wars, čo bola stratégia a v roku 2012 potom z Bungie odišiel a založil si vlastnú hernú spoločnosť s názvom V1 Interactive. Prvou hrou tohoto 30 členného tímu je práve Disintegration a čo sa tak pozerám na hodnotenia a predaje hry, je možné, že to bude aj ich posledná hra. Aká teda je?

V prvom rade si povieme, o čo tu vlastne ide. Príbeh Disintegration sa odohráva o 150 rokov neskôr, kedy je už naša planéta na tom vážne dosť zle a klimatické podmienky sú už neúnosné. Vytvoril sa projekt integrácia, ktorý vie preniesť ľudskú myseľ do stroja a takýto je aj náš hlavný hrdina Romer. Je to robot s mysľou človeka. Organizácia Rayonne však chce, aby tento projekt integrácia nebol len dobrovoľný, ale chcú zabiť všetkých ľudí, ktorí to odmietnu. Nášmu hrdinovi Romerovi sa to nepáči a snaží sa s odbojom znovu naštartovať ľudskú spoločnosť. Na jeho ceste mu bude pomáhať viacero spoločníkov, ľudí, či robotov, každý s vlastným príbehom či osobnosťou. Veľkým plusom hry sú filmové sekvencie, ktoré jednoducho vypadajú dobre, ani nie tak kvôli úrovni grafiky, ktorá je skôr priemerná, ale hlavne kvôli filmovej kamere a dynamike. Máte pocit, že sa pozeráte na nejaký futuristický sci-fi blockubster s robotmi a lietajúcimi strojmi.

S hrateľnosťou je to však horšie. Hra je síce originálna v tom, že to nie je tak úplne klasické FPS strieľanie a ovládate lietajúci stroj s názvom Gravcycle, na ktorom si môžete vylepšovať zbrane a nad akciou máte nadhľad, lebo vlastne lietate nad protivníkmi. Dá vám to rozhľad aj nad svojimi spojencami, ktorí s vami putujú do každej akcie a viete im z tej výšky rozdeľovať bojové úlohy. Či už je to označenie protivníka, na ktorého majú útočiť alebo rozkaz o zmene pozície alebo zaistenie nejakého dôležitého predmetu, to rozdeľovanie úloh funguje, ale tá akcia nie je dobre spracovaná a je viacmenej jedno, čo za úlohy svojej družine rozdeľujete. Celá akcia je vlastne o tom, že prelietate úrovňou, ktorá má svoje kľudné a akčné momenty. V tých kľudných vlastne len putujete za tou akciou, vaši spoločníci sa presúvajú a občas medzi sebou niečo hovoria, potom prídete do bodu v ktorom je kopec nepriateľov a kým ich všetkých nezabijete, tak ďalej nejdete a takto sa to opakuje viackrát, kým nedokončíte celú úroveň. Možno, keby bolo v ponuke viac taktických možností, bola by to väčšia zábava, ale takto ide len o to, čo najrýchlejšie zlikvidovať otravných nepriateľov. Vašim spoločníkom sa rýchlo míňa zdravie a tak vlastne len poletujete okolo, kropíte nepriateľských robotov a liečite svojich kamošov. Až príliš rýchlo sa dostavuje repetetívny pocit a je to určite veľká škoda. Nepriatelia sa nedajú likvidovať po tichu, zakrádaním alebo nejak inak, proste sa ich viete zbaviť len streľbou a aj to sa v momente všetci na blízku zamerajú na vás a na vašu skupinku. Žiadna možnosť tichého postupu alebo širšej možnosti taktických pokynov. Leitať však môžete len nad zemou a ak náhodou poletíte niekde mimo, kde pod vami nie je hneď zem, tak umriete. Takto teda vypadá kampaň pre jedného hráča, ktorá je síce príjemne filmová, ale až príliš repetetívna. Hra obsahuje aj RPG prvky a môžete si vylepšovať ako svoju postavu tak aj svoju družinu. Skúsenosti získavate za šrot z padnutých nepriateľov a tento prvok nie je dobre vyriešený, akcia je rýchla, vy ste častokrát dosť vysoko nad bojiskom a nie stále vám napadne zletieť dole po šrot z nepriateľa, ktorý sa k vám dostane len vtedy ak ste k nemu dostatočne blízko a kvôli tomuto prvku teda o veľa skúseností prídete.

Hra obsahuje aj multiplayer, ktorý mal byť pre hráčov hlavným ťahákom. To sa však nestalo a servery sú prázdne. Hra obsahuje 3 herné módy, Zone Control, čo je klasické zaberanie území, Colector a Retrieval, v ktorom zasa jeden tím útočí a druhý sa bráni. Najviac hrávaný je práve Zone Control a svoju postavu si môžete upravovať vzhľadovo a meniť farbu a podobne. Naviac je tu niekoľko tried postáv, každá je iná, či už lovci s brokovnicami alebo samurajovia s raketometmi. Celkovo sa však na hru veľmi dlho čaká, lebo to takmer nik nehrá. Technicky na tom hra nie je zle, dobre sa na to celé pozerá, ale úroveň grafiky je skôr taký priemer. Hru však viete hrať aj na slabších zostavách na PC, hra je dobre optimalizovaná.

Disintegration ostal teda tak na pol cesty. Obsahuje zaujímavý nápad, dynamické filmové sekvencie, zaujímavé postavy robotov, striedajú sa tu prostredia, len tá hrateľnosť je stále len o tom istom. Ak máte chuť si zastrieľať a všetky lepšie FPS už máte prejdené, tak hru skúste, ale asi budete musieť počkať na zľavu, ďalšou vecou, čo sa totiž tvorcom vôbec nevydarila, je cena hry. Chápem, že s hrou mali množstvo ťažkej práce, ale naceniť hru na astronomických 50 eur, keď sa nejedná o trojáčkový titul, je veľmi odvážne a bojím sa, že to bude tvorcom aj osudné. Ak vás hra zaujala KUPUJTE TU. 

Hru vytvorili