Thymesia – Recenzia

Žáner akčných RPG je v posledných rokoch veľmi populárny a obrovský úspech dosiahli hlavne FromSoftware so svojou sériou Dark Souls a podobnými hrami. V tomto roku vyšiel ich Elden Ring, ktorý ponúkol otvorený svet a všetku konkurenciu zvalcoval a stal sa neskutočne populárnou hrou aj vďaka svojej obtiažnosti a svetu, ktorý je radosť preskúmavať. Predal viac ako 16 miliónov kópií, čo je pre novú značku fenomenálne číslo. Samozrejme tu máme aj iné firmy s inými hrami, ktoré by sa chceli na úspechu souls hier priživiť, ale okrem série NIOH, ktorá je však výrazne iná sa ten masívny úspech žiadnej hre nepodarilo napodobniť. Väčšinou vzniká len priemerná konkurencia a nič až natoľko výrazné a kvalitné, čo by fanúšikov tohto žánru naozaj potešilo. Thymesia mala byť iná, ale už počas prvých minút hrania som prišiel na to, že to bude znovu len hra s nenaplneným potenciálom a bude to znovu len priemerný klon Dark Souls.

Príbeh je veľmi čudný, v kráľovstve prepukol mor a armáda zmutovala v agresívne monštrá. Nádejou sa javí Corvus, ktorý má za úlohu nájsť liek proti tejto nemoci, no sám prišiel o pamäť a len veľmi ťažko si vybavuje spomienky. Liek na nemoc je ukrytý v spomienkach, ktoré počas hrania nachádzate a pre dokončenie príbehu ich Corvus musí všetky nájsť, aby mohol kráľovstvo vyliečiť. Celkovo je príbeh podávaný len pomocou spomienok a to v rámci textu, nejdená sa o nič zaujímavé a všetky tie textové spomienky som ignoroval. Hra sa svojou atmosférou a štýlom veľmi podobá na Bloodborne od FromSoftware a niektoré prvky sú vyslovene ako cez kopírák, ale ok, keď je niečo dobré a úspešné, ľudia sa tým inšpirujú a tiež chcú z toho vyťažiť. Vôbec mi nevadí, že tu máme ďalší klon souls hier, ale musel by byť naozaj prepracovanejší hlavne čo sa týka prostredí a nepriateľov. Hlavné prostredia sú vlastne len tri, v ktorých sa budete celú hru pohybovať a budete sa vracať už do prejdených prostredí po iné úlohy a súboje. Tento prvok mi prišiel doslova lajdácky od tvorcov, tie prostredia sú samo o sebe dosť nevábne graficky spracované a ešte sa do nich aj viackrát musíte vracať. Nepriatelia sú si tiež podobní ako vajce vajcu a veľa kreativity na nich nevidno. Lepšie je to už čo sa týka bossov, niektorí dokážu svojou vizážou zaujať a súboje s nimi sú tiež občas dostatočne zaujímavé.

Hlavný triumf má Thymesia hlavne v súbojoch, s ktorými si dali tvorcovia evidentne najviac práce. Corvus má základné meče, ktoré sa celú hru nemenia, ale druhou jeho zbraňou sú ostré modré pazúre a do tejto špeciálnej schopnosti si vie odomknúť aj viacero nových zbraní počas hrania, ktoré potom v súboji môže používať. Každý nepriateľ má aj dve ukazovatele zdravia a to základný, ktorý mu zničíte základnou zbraňou a potom modrý, ktorý mu zničíte svojimi špeciálnymi útokmi. V samotných bojoch je to celkom dobre spracované a tiež je tu dosť široká možnosť vylepšovania postavy a jej útokov pri levelovaní. Toto je rozhodne najsilnejšia stránka hry aj spolu s temnou atmosférou, ktorá sa tiež vydarila. Čo ma však veľmi sklamalo je hudba, ktorá sa neustále opakuje a vôbec sa do toho sveta a k akcii nehodí a bola veľmi otravná, inak si hudbu v hrách nevypínam, ale tu som jednoducho musel. Hra má totiž vrcholne temnú atmosféru a do toho vám brnkajú občas tóny ako z cirkusu. Po grafickej stránke sa jedná o priemer, hlavne však za to môžu prevažne vizuálne nezaujímavé prostredia a nepochopil som, prečo hlavná postava nemá tieň. Thymesia nie je zlá, možno som až prehnane kritický a určite dokáže zabaviť fanúšikov tohto žánru, len už mám po hrách od FromSoftware možno príliš vysoké nároky. Hra nie je nijako dlhá a do pár hodín máte hotovo, ale viaceré súboje vám určite dajú poriadne zabrať.

Hra vyšla na: PlayStation 5, Xbox Series X/S, Microsoft Windows a Nintendo Switch.

Žáner: Akčné RPG.

Multiplayer: Nie.

Hru vytvorili: